Pri dedičskom konaní sa neoplatí zabúdať na majetok

Tri mesiace, ale aj niekoľko rokov. Toľko môže trvať dedičské konanie. Závisí to od náročnosti konania, počtu pozostalých, ale aj od toho, ako s notárom, ktorý ich dedičstvo prejednáva, spolupracujú.

"Ak tam nie sú žiadne problémy a dedičia spolupracujú, dedičské konanie môže byť do troch - štyroch mesiacov právoplatné. Ide však o ukážkovú spoluprácu dedičov a notárskeho úradu," hovorí JUDr. Rudolf Durdík, člen prezídia Notárskej komory SR. V praxi však existujú prípady, ktoré nie sú doriešené už niekoľko rokov. Napríklad Kancelária verejného ochrancu práv sa zaoberala prípadom, keď dedičské konanie nebolo uzatvorené ani po 30 rokoch od smrti poručiteľa. Dĺžka dedičského konania závisí podľa Durdíka predovšetkým od súčinnosti dedičov. "Ak je dedič napríklad zo zahraničia, nedostaví sa k notárovi, nedonesie potrebné listiny a doklady, ktoré my potom musíme vyžadovať od jednotlivých inštitúcií, potom to môže trvať aj pol roka, či rok. Máme aj spis, ktorý nemáme uzatvorený dva roky," hovorí Durdík. Ako sa postupuje pri dedení: ♦ Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov; ♦ Ak nezíska dedičstvo dedič zo závetu, dedí sa zo zákona; ♦ Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona; ♦ Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Celý proces prebieha tak, že príslušný úrad štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Ten v rámci svojho obvodu potom pridelí spôsobom podľa rozvrhu práce v danom okrese dedičskú vec medzi jednotlivých notárov. "Notár, už v pozícii súdneho komisára - sudcu robí všetky opatrenia až do skončenia veci, okrem vyznačenia právoplatnosti. Tú vyznačuje súd," pokračuje Durdík. Notár po tom, čo dostane spis zo súdu, predvolá osobu vyznačenú v úmrtnom liste ako obstarávateľa pohrebu. Je to väčšinou blízka osoba, ktorá poznala poručiteľa, pozná potenciálny okruh dedičov, prípadne majetkové pomery. Z týchto informácií notár vychádza. "A od momentu, keď dostaneme všetky relevantné dokumenty z katastra, zo Strediska cenných papierov, z polície, banky atď., všetko, čo by mohlo byť zahrnuté do predmetu dedičstva, potom už predvolávame na konkrétne dedičské konanie," dopĺňa Durdík. Nie vždy však prebieha všetko hladko. "Veľmi často zabudnú dedičia oznámiť do predmetu dedičstva cenné papiere, prípadne zabudnú na niektoré pozemky. Potom musia zbytočne podávať nový návrh na novoobjavený majetok," upozorňuje Durdík. Problémom je to najmä vtedy, ak pôvodné dedičské konanie prebehlo pred rokmi, či desiatkami rokov. Počet účastníkov konania tu býva značný, niekedy už ani všetci nežijú a v prípade ich smrti je často potrebné počkať na skončenie dedičského konania a určenie nových dedičov. Veľmi náročná býva často identifikácia majetku (predovšetkým nehnuteľností), prebiehajú spory o určenie, či majetok patrí alebo nepatrí do dedičstva. Prípadne sa dedičia sporia o platnosť závetu. Dedičské konanie tak trvá roky. Výnimkou pri dedičských konaniach nie sú ani prípady, keď dedičia "zabudnú" spomenúť a zahrnúť do dedičského konania nemanželské deti, keďže sa s nimi o majetok nechcú deliť. Prípadne o nich nevedia a nemanželské deti sa o svoje práva hlásia až pri dedičskom konaní samy. Problém občas nastáva aj pri určovaní všeobecnej ceny majetku, teda hodnoty dedičstva (väčšinou nehnuteľností) v čase smrti poručiteľa, ktorá je predmetom dedičstva. "Za všeobecnú cenu majetku sa považuje suma zhodne tvrdená účastníkmi - ktorú si určujú sami (samozrejme hodnota aktuálna v čase a mieste), t. j. ak sa dedičia zhodne dohodnú, notár už nenamieta výšku ceny dedičstva a tak sa už nevyžaduje znalecký posudok, čím sa samozrejme šetria zbytočné náklady dedičského konania," potvrdil Durdík. Samozrejme sú aj prípady, keď sa dedičia nevedia dohodnúť (zvyčajne pri hodnote nehnuteľnosti), potom notár s odvolaním na ust. §136 O.s.p. určí sumu podľa svojej úvahy, a to buď na základe relevantného prieskumu, potvrdenia o cene od realitnej kancelárie, alebo znalca, prípadne nariadi vyhotoviť znalecký posudok.

Ako sa dedí zo závetu:

  • Ak chcete, aby váš majetok po smrti získali konkrétni ľudia, môžete spísať závet;
  • Ak splní všetky náležitosti, bude sa postupovať podľa neho a nie podľa zákona;
  • Spísať závet sa oplatí najmä vtedy, ak ide o iného človeka/ľudí, ako tých, ktorí by aj tak dedili zo zákona;
  • Nesmiete však zabudnúť na to, že aj keby ste zo závetu vynechali deti, aj tak budú dediť. Ide o takzvaných neopomenuteľných dedičov, ktorí majú nárok na majetok po zosnulom, aj keď spísal závet, v ktorom ich nespomínal;
  • To platí aj v prípade, že by v závete bolo spomínané iba jedno z detí - aj ostatné, ktoré by v závete neboli spomínané, by tiež dedili;
  • Dospelé dieťa poručiteľa musí teda aj v prípade existencie závetu dostať minimálne polovicu zo svojho zákonného dedičského podielu a maloleté dieťa musí dostať celý jemu patriaci zákonný dedičský podiel - teda podiel, ktorý by mu patril v prípade neexistencie závetu a len zákonného dedenia;
  • Ak si potomkovia uplatnia nárok na svoj povinný diel, tak závet v tej časti, v ktorej sú neopomenuteľní dedičia opomenutí o svoj povinný diel, sa stáva neplatným;
  • Pokiaľ však budú neopomenuteľní dedičia závet v plnom rozsahu rešpektovať, nastúpi dedenie zo závetu;
  • Závet môžete napísať vlastnou rukou. Musí v ňom byť uvedený dátum, kedy ste ho napísali a vlastnoručný podpis. Ten nemusí byť overený notárom a nevyžaduje sa ani prítomnosť svedkov;
  • Ak závet napíšete na stroji či počítači, teda nie vlastnou rukou, musíte pred dvoma svedkami vyhlásiť, že je to prejav vašej poslednej vôle a pred týmito svedkami tiež musíte závet podpísať. Nesmie chýbať dátum;
  • V prípade, že spíšete závet vlastnou rukou, čo si nevyžaduje prítomnosť svedkov, upozornite niekoho, že závet vôbec existuje a kde sa nachádza. Ak sa totiž závet po smrti závetcu nenájde, dedičské konanie prebehne tak, akoby neexistoval;
  • Ak sa aj neskôr nájde, nárok dediča uvedeného v závete sa premlčuje uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa skončilo dedičské konanie bez toho, aby sa vedelo o existencii spísaného závetu;
  • Závet je možné uložiť aj v Centrálnom registri závetov, ktorý vedie Notárska komora. V takom prípade bude o jeho existencii vedieť notár, ktorý bude prejednávať dedičstvo;
  • Závet, ktorý ste pred smrťou napísali, je možné kedykoľvek zrušiť alebo napísať nový. Platný závet je potom ten, ktorý má neskorší dátum spísania.

Ako sa dedí zo zákona: Podľa zákona sa dedí vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet.
 I. dedičská skupina

  • Patria sem deti a manžel/manželka. Dedia rovnakým dielom;

  • Postupuje sa tak, že najprv sa usporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manžel/-ka dostane polovicu majetku a až zvyšná polovica, ktorá patrila manželke/manželovi, sa delí medzi manžela/-ku a deti;
  • Dedia všetky deti, nezáleží na tom, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho;
  • Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti;
  • Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia;
  • Napríklad bývalý rozvedený manžel však nededí.

II. dedičská skupina

  • Ak poručiteľ nemal deti, dedí manžel/-ka, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa;
  • Manžel/-ka dedí najmenej polovicu dedičstva. O druhú polovicu sa delia ostatní dedičia patriaci do tejto skupiny, a to rovnakým dielom;
  • Ak poručiteľ zanechal len manžela/-ku, dedí celé dedičstvo.

III. dedičská skupina

  • Ak nededí manžel/-ka ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa;
  • Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

IV. dedičská skupina

  • Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda tety, ujovia a strýkovia poručiteľa.

Zdroj: Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok

Marián Bielik, realitný maklér marian.bielik@re-max.sk, +421 905 319 946